Sv. Ignác z Loyoly

Sv. Igác z Loyoly . Veľmi disciplinovaný človek. Autor barokového cítenia. Príklad vernosti katolíckej Cirkvi a sviatostiam. Robil duchovné cvičenia. Čítanie posvätných textov, modlitby, meditácie, spytovanie svedomia, mlčanie. Mal veľký vplyv na zbožnosť katolíckych kresťanov. Videl, že bohatstvo škodí zbožnosti a preto vyžadoval od svojich spolupracovníkov život v chudobe. Obklopil sa ľuďmi rovnakého zmýšľania. Založil Spoločnosť Ježišovu SJ. Tá mala veľkývplyv na šírenie vzdelanosti a zbožnosti po celom svete.

Duchovné cvičenie

Človek nie je sebestačný. Boh nestvoril človeka ako sebestačného. Potrebuje Božiu pomoc. Prečo pomáhá Boh aj tým, ktorí sú neveriaci? Lebo aj oni sú dietkami Božími. Keď sa Bohu páčia cesty človeka, tak pomáhá. Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane ale ten, kto činí vôľu Božiu.

Pán Ježiš Kristus, Syn Boží:

Ty si bol na počiatku ako Slovo. Ako Slovo bol si u Boha. Ako Slovo, bol si Boh. J 1/1

Všetko povstalo skrze Teba a bez Teba nepovstalo nič z toho, čo povstalo. J 1/3

1­1, 1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. 2Ono bolo na počiatku u Boha. 3­3-5Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. 4V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

Ján 1,1-4

Srdce Ježišovo

V dokumentoch druhého vatikánskeho koncilu čítame:

Prišiel teda Syn, poslaný od Otca, ktorý si nás v ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil a predurčil, aby sme boli jeho dietkami, pretože v ňom sa mu zapáčilo zjednotiť všetko (porov. Ef 1,4-5 a 10). A preto Kristus, aby splnil Otcovu vôľu, založil nebeské kráľovstvo na zemi, zjavil nám jeho tajomstvo a svojou poslušnosťou uskutočnil vykúpenie. Cirkev, čiže kráľovstvo Kristovo, už teraz tajomne prítomné, sa mocou Božou badateľne vzmáha vo svete. Krv a voda, čo vyšli z otvoreného boku Ježiša Ukrižovaného (porov. Jn 19,34), naznačujú tento zrod a vzrast, ktoré Pán predpovedal, hovoriac o svojej smrti na kríži: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12,32). Kedykoľvek sa na oltári slávi obeta kríža, „v ktorej sa obetuje Kristus ako náš veľkonočný Baránok“ (1Kor 5,7), uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia. Sviatosťou eucharistického chleba sa zároveň predstavuje a uskutočňuje jednota veriacich, ktorí tvoria v Kristovi len jedno Telo (porov. 1Kor 10,17). Všetci ľudia sú povolaní k tejto jednote s Kristom, ktorý je svetlo sveta, od ktorého pochádzame, skrze ktorého žijeme a ku ktorému smerujeme.

Doporučujem pre všetkých, ktorí sa chú zúčastniť na Kristovom vykupiteľskom diele aby začali dennou modlitbou litánií k Najsvätejšiemu Srdcu ježišovmu. Je to veľmi dobré duchovné cvičenie, pomocou ktorého nás Pán, časom pritiahne k sebe.

Grasalkovičov palác.

Grasalkovičov palác. Sídlo prezidenta Slovenskej republiky. Pred palácom je fontána. Palác bol obnovený za tohoto režimu to jest po roku 1989. Nachádza sa v centrálnej mestskej oblasti. Dal ho postaviť gróf Grasalkovič v roku 1760. Architektúru robil A. Mayerhofer. Za bývalého režimu slúžil ako palác pre pionierov.

Bratislavský hrad.

Bratislava. Hlavné mesto Slovenska. Hrad, ako ideš na Námestie Alexandra Dubčeka. turisticky pekné, vyhľadávané miesto. Doporučujem všetký svojim priateľom. A Ladovi Bušmanovi.

Platón

V lete v r. 1972 som vošiel do kostola sv. Bartolomeja v Kopřivnici. Vľavo na polici boli voľne predajné knihy a medzi nimi tri brožúrky zvané „Dějiny filosofie“. Kúpil som ich všetky tri. Bol som nimi fascinovaný. Vtedy som bol blázon do Hegela. A on tam bol. Ale boli tam aj antickí filozofovia : Aristotelés a hlavne jeho učiteľ Platón.

Platón sa narodil v Aténách na jar roku 427 před Kristom. Jeho otec Ariston bol potomkom kráľa Kedra a matka Priktiona bola Solónova príbuzná. Platón sa venoval hudbe, maliarstvu a básnictvu. Jako dvadsaťročný poznal Sókrata a stal sa jeho žiakom. Po Sókratovej smrti precestoval veľkú časť vtedajšieho světa. Egypt a južnú Itáliu. Vrátil sa do Atén a založil „Akadémiu“ , kde učil Sókratovým spôsobom. Jeho žiaci – akademici- chodili bezchybne oblečení, učesaní, čím sa veľmi líšili od svojich kolegov z Cynickej školy, ktorí sa o svoj zovňajšok nestarali.

Platónova náuka: Podľa vzoru Sókrata rozprával a pestoval dialóg teda dialektiku. Predmetom rozhovoru sú idey. Naše zmyslové poznanie nemá trvalú cenu. Fantázia nám môže poskytnúť pravdivé poznanie. Túžba po poznaní je však dôkazom, že poznanie predsa len môžeme dosiahnuť. Ozajstné poznanie nemôže závisieť od zmyslov. Ľudská duša jestvovala před spojením s telom, vtedy hľadela na predmety, ktoré zodpovedajú nepremenlivému večnému a nevyhnutnému poznaniu. Sú to čisto duchovné rozumné bytosti. Dokonalé poznanie je vlastne rozpamätúvanie sa na to, čo videla duša prv, kým sa ešte nespojila s telom, vblaženom svete ideí. Keď poznávame , nepoznávame vo veciach idey, ale len sa na idey rozpamätúvame a porovnávame ich s vecami. Idey sú vzory, podľa ktorých Stvoriteľ – Demiurgos stvoril jednotlivé věci. Idey sú cieľom po ktorých túžia všetky věci, aby sa mu čím lepšie pripodobnili. Každá věc, ktorá nie je ideou, jestvuje tým, že má účasť na idei.

Politea:V jaskyni sú ľudia, ktorí nikdy nnevideli heliosun, lunu, planéty, hory, lesy , lúky stráne. Před otvorom jaskyne je svetlo. Před svetlom sa pohybujú věci. Tiene ľudí a vecí padajú otvorom do jaskyne, takže tí, čo sú v jaskyni, vidia na stene tiene. Tiene vecí. Tiene ľudí. Vidia tiene a preto si myslia, že existujú iba tiene. Keď ich však niekto vyslobodí a vyvedie z jaskyne, uvidia všetku tú krásu, ktorú stvoril Stvoriteľ, sú šťastní. Podobne aj my sme šťastní, keď sa prenesieme do sveta ideí, bez ktorých by bytosti na zemi neboli, jako nemôže byť tieň sám o sebe bez věci, ktorá tieň vrhá.

Láska Božského srdca Ježišovho.

Prečo nevnímame lásku Božiu? Pretože je samozrejmá. Človek sa pod ochranou Božou cíti normálne. Lásku Božiu sme dostali od Božieho Syna. Ježiš je podľa tela aj človekom, znamená to, že nás miluje aj ľudskou láskou. Jeho ľudská láska začala od chvíle vtelenia. Ježišovo srdce nás milovalo počas pozemského života a lásku voči nám prejavuje stále. aj v nebeskej sláve. Z neba nám posiela svoje milosti. Jeho Božské srdce nás má rado veľkodušnou láskou. Sám sa prirovnáva ku kvočke, ktorá starostlivo zhromažďuje kuriatka pod svoje krídla. Ježiš nám obetoval celý svoj život. Zanechal nám svoje názory a sviatosti. V Oltárnej sviatosti zanechal seba samého. Aj my máme milovať. Prikázal to Boh Otec Všemohúci.

Dalajláma

.

Sv Augustín

Náboženstvo prechádza srdcom. Je emotívne. Keď ti niekto vraví, že Boh ťa miluje a znie ti to ako dunenie prázdneho sudu, tak ťa Boh možno naozaj miluje, ale ten, čo duní ako prázdny sud, tak ten ťa nemiluje.

My však zvestujeme Krista ukrižovaného. Krista Božiu moc, múdrosť Božiu. Lebo čo je Božie, to sa zdá prosté, je múdrejšie ako ľudia. A čo je Božie slabé je silnejšie od ľudí. Toto, akoby hlúpe a nedokonalé, odmietajú tí, čo sa pokladajú za múdrych a mocných. Ale toto je milosť, ktorá uzdravuje slabých, nevystatujúc sa pyšne svojou falošnou blaženosťou, ale skôr pokorne vyznávajúc svoju skutočnú úbohosť.

Samozrejme, že ste tieto slová už počuli. Požičal som si ich od svätého Augustína. Brnká na moje city a je moja krvná skupina.