V lete v r. 1972 som vošiel do kostola sv. Bartolomeja v Kopřivnici. Vľavo na polici boli voľne predajné knihy a medzi nimi tri brožúrky zvané „Dějiny filosofie“. Kúpil som ich všetky tri. Bol som nimi fascinovaný. Vtedy som bol blázon do Hegela. A on tam bol. Ale boli tam aj antickí filozofovia : Aristotelés a hlavne jeho učiteľ Platón.
Platón sa narodil v Aténách na jar roku 427 před Kristom. Jeho otec Ariston bol potomkom kráľa Kedra a matka Priktiona bola Solónova príbuzná. Platón sa venoval hudbe, maliarstvu a básnictvu. Jako dvadsaťročný poznal Sókrata a stal sa jeho žiakom. Po Sókratovej smrti precestoval veľkú časť vtedajšieho světa. Egypt a južnú Itáliu. Vrátil sa do Atén a založil „Akadémiu“ , kde učil Sókratovým spôsobom. Jeho žiaci – akademici- chodili bezchybne oblečení, učesaní, čím sa veľmi líšili od svojich kolegov z Cynickej školy, ktorí sa o svoj zovňajšok nestarali.
Platónova náuka: Podľa vzoru Sókrata rozprával a pestoval dialóg teda dialektiku. Predmetom rozhovoru sú idey. Naše zmyslové poznanie nemá trvalú cenu. Fantázia nám môže poskytnúť pravdivé poznanie. Túžba po poznaní je však dôkazom, že poznanie predsa len môžeme dosiahnuť. Ozajstné poznanie nemôže závisieť od zmyslov. Ľudská duša jestvovala před spojením s telom, vtedy hľadela na predmety, ktoré zodpovedajú nepremenlivému večnému a nevyhnutnému poznaniu. Sú to čisto duchovné rozumné bytosti. Dokonalé poznanie je vlastne rozpamätúvanie sa na to, čo videla duša prv, kým sa ešte nespojila s telom, vblaženom svete ideí. Keď poznávame , nepoznávame vo veciach idey, ale len sa na idey rozpamätúvame a porovnávame ich s vecami. Idey sú vzory, podľa ktorých Stvoriteľ – Demiurgos stvoril jednotlivé věci. Idey sú cieľom po ktorých túžia všetky věci, aby sa mu čím lepšie pripodobnili. Každá věc, ktorá nie je ideou, jestvuje tým, že má účasť na idei.
Politea:V jaskyni sú ľudia, ktorí nikdy nnevideli heliosun, lunu, planéty, hory, lesy , lúky stráne. Před otvorom jaskyne je svetlo. Před svetlom sa pohybujú věci. Tiene ľudí a vecí padajú otvorom do jaskyne, takže tí, čo sú v jaskyni, vidia na stene tiene. Tiene vecí. Tiene ľudí. Vidia tiene a preto si myslia, že existujú iba tiene. Keď ich však niekto vyslobodí a vyvedie z jaskyne, uvidia všetku tú krásu, ktorú stvoril Stvoriteľ, sú šťastní. Podobne aj my sme šťastní, keď sa prenesieme do sveta ideí, bez ktorých by bytosti na zemi neboli, jako nemôže byť tieň sám o sebe bez věci, ktorá tieň vrhá.
