Povedal mi jeden priateľ: "Cítim, že som hriešny a musím s tým niečo urobiť." Asi myslel vyspovedať sa. Nepáčilo sa mi to. Hovoril to mne hriešnikovi a ešte verejne, tak, že to mohli počuť aj iní ľudia. Pokladám to za záležitosť jeho a Boha. Čiže je to medzi ním a Bohom. Nemrzelo by ma to keby tento môj priateľ nebol mnohými zneužívaný, využívaný a neváham povedať aj slovo vykorisťovaný. Je kurič na hoteloch a internátoch. často ho volajú opravovať výťahy. Nemá na to žiaden doklad ani prax a ide opraví to. Keby ten výťah spaldol a niekomu sa niečo stalo, tak je to na jeho hlavu. Zavreli by ho.Lebo to opraví neodborne v rámci svojich možností. Čo by sa stalo keby to neopravil? Nuž asi by to musel opraviť ten, ktorý to má opravovať. Lenže môj priateľ má "samaritánsky komplex". Katolíci zrejme nenávidia toto slovné spojenie. Ak však pokazený výťah opraví výťahár, potom je všetko vporiadku a dokonca aj vtedy, keby sa nebodaj niečo stalo ľuďom vo výťahu. To čo tu nie je vporiadku je pocit hriechu kuriča, ktorý sa má starať o kúrenie a nie o opravu výťahov. " Mohol som pomôcť a nepomohol som." To je ten pocit, ktorý ho ničí.

Môjho priateľa takto využívajú aj iní ľudia. Raz som ho využil aj ja. Aby som nemusel platiť odborníka. V Bratislave sú odborníci drahí.

Vráťme sa však k hriechu: V tej chvíli sa mi javil ako svätec a tak som mu dal najavo, že neverím, že má nejaký hriech. Odpovedal mi, že nech si prečítam prvú kapitolu prvého Jánovho listu. Mal na mysli túto vetu: "Ak hovoríme, že nemáme hriechu, sami seba klameme, a nieto v nás pravdy. (1.Ján 1-8) Prosím. V tomto prípade vytrhnuté z kontextu. Nemožno si hriechy vymýšľať. také, ktoré môžeme verejne proklamovať pred ľuďmi. Funguje to potom takto: necítim že mám hreich, nuž si nejaké opíšem z modlitebnej knižky. Potom sa vyspovedám aj z tých čo nemám. Medzitým ma môžu napadnúť moje skutočné hriehy. Aj takto možno chápať onen ôsmi verš. Lenže list Jánov začína svedectvom o Ježišovi, ktorého sa Ján osobne dotýkal. A Ježiš im, svojim učenníkom ,zjavil večný život, ktorý dosahujeme v spoločenstve s Otcom, Synom a Duchom Sbvätým. A Boh je svetlo. A hriech je práve chodenie v tme. V tme človek nevidí svoje skutočné hriechy a vymýšľa si aby dostál slovám Jánovho listu. Hriechy preto nevykrikujeme na námestiach. Ani svoje ani iných ľudí. Spovedné tajomstvo nám zabezpečí duchovnú intimitu medzi človekom a Bohom. Hriechy nemožno kupovať a predávať. Najlepšie je počúvať hlas Ducha Svätého, nech ma on obviní z hriechu. A potom je to Boh, ktorý odpúšťa hriechy a očisťuje človeka od každej neprávosti. A práve od tej skutočnej neprávosti, ktorú sa človek hambí aj vysloviť. Hanba je dobrý pocit. Lebo, človek, ktorý sa hanbí za svoje hriechy, chce sa obrátiť k Bohu a chodiť v jeho svetle. Nechce chodiť v diabolskej tme. Keď vyznávaš svoje hriechy človeku, ktorý ťa môže zneužiť a ktorý žije v tme, dávaš mu vlastne príležitosť aby ti ubližoval. Jeho hriešnosť sa zväčšuje a ty máš podiel na jeho hriechu. Preto, keď máš hriech, choď sa vyspovedať a neotravuj s ním hriešnikov. Prehlbuješ hriešnu tmu. Choď na svetlo Kristovo a s ním zatiahni na hlbinu. Amen.

Ste vy šťastní?Pýtajú sa polopresvedčení náboženskí mazáci ateistov. Žil som dvadsať rokov medzi ateistami a môžem povedať že medzi nimi boli ľudia šťastní aj nešťastní.Boli slušní aj neslušní. Boli takí,čo dodržovali zájony a morálku a boli aj takí, čo nedoržovali. Tí ľudia boli presne takí akí sú aj ľudia v prevažne katolíckom prostredí. Šťastie nezávisí od spôsobu uctievania Boha ale od plnení jeho príkazov . V medziľudských vzťahoch je to odpustenie. Dokážeš odpustiť? Máš veľkú príležitosť byť šťastný. Dokázal by si odpustiť vrahovi Daniela Tupého? Tomu čo nám ukazuje súkromná televízia, muža plnej sily a arogancie? Trúfam si tvrdiť, že veľká väčšina tomuto človeku odpustiť nedokáže. A preto je táto veľká väčšina nešťastná, aj keď je v nej veľa katolíkov. Žijeme v dobách keď odpustiť bolo "zakázané" vždy nejakej skupine ľudí. Za vojny to boli Židia, po vojne Nemci, za komunistov to boli podnikatelia a teraz sú to bývalí komunisti a ich prívrženci, dosť veľká skupina ľudí. To všetko nás olupuje o trvalejší pocit šťastia. A tak šťastné sú len chvíľky.

Ako dosiahnuť jednotu.

Jednota kresťanov je v súčasnosti ťažko dosiahnuteľný cieľ. Je dosť nejasné, kto nejednotnosť zapríčinil. Martinovi Lutherovi možno vyčítať mnohé ale určite nie snahu po úprimnosti a pravde. A práve úprimnosť a pravda je podmienka, ktorú si kladú protestanti ausburgského vyznania pre zjednotenie kresťanov. Je úplnou záhadou prečo kresťania nie sú schopný rokovať o jednote medzi sebou. Prečo sa ich dialóg, keď sa náhodou srtetnú, mení na dva monológy? Na druhú stranu prečo napríklad Svedkovia Jehovovi považujú bibliu za jediný zdroj Božej komunikácie s človekom a prečo neveria v priamy kontakt človeka s Bohom? Je ešte mnoho nezodpovedaných otázok. A tak je jednota kresťanov v nedohľadne. Ťažko možno hovoriť o jednote tam, kde je každý výlučný, každý obhajuje svoj vlastný názor a nijaký iný nepripúšťa a svojho oponenta, veriaceho v toho istého Boha, by najradšej poslal do horúceho pekla, cezto, že Boh dal jasne nové prikázanie: "Aby ste sa navzájom milovali ako som ja miloval vás."

Jednota kresťanov

Čo môže ponúknuť katolícka cirkev, čo ostatné cirkvi nemajú? Môže ponúknuť mystiku. To nie je málo. Naopak. Mystický zážitok je veľké duchovné bohatstvo. A cirkev má dosť duchovného bohatstva v knihách a dokumentoch a v ľuďoch. Lebo duchovné cvičenia ako napríklad Lectio divina sú prepracované cvičenia a vedia stvoriť ľudí z ktorých vyžaruje Duch Svätý.Katolíci evidujú dva druhy mystiky. Kontempláciu a nazeranie na Boha z tváre do tváre. Predstavy o mystickom zážitku sú rôzne. Niektorý duchovní tvrdia, že v katolíckom ponímaní prichádza mystický zážitok veľmi rýchlo omnoho rýchlejšie ako v iných náboženských systémoch v ktorých sú porebné duchovné ale i telesné cvičenia, napríklad pôst. Skúsenosť napríklad svätého Ignáca z Loyoly je však iná. Svätý Ignác sa musel k mystickým zážitkom prepracovať. Boli chvíle, keď sa mu nedarilo a nebol so sebou spokojný. Mystický zážitok je niečo iné ako zážitok ružencovej pobožnosti. Modlitba ruženca má síce okamžitý psychicko terapeutický účinok, ale mystický zážitok to nie je. Väčšina modlicich sa nekontempluje Kristovu tvár. A tak sa ukazuje, že mystický zážitok nevieme definovať všetci rovnako. Veľký mystici definujú mystický zážitok ako niečo neopísateľné, nevysvetliteľné, čo sa nedá pochopiť ľudským rozumom iba snáď srdcom