Povedal mi jeden priateľ: "Cítim, že som hriešny a musím s tým niečo urobiť." Asi myslel vyspovedať sa. Nepáčilo sa mi to. Hovoril to mne hriešnikovi a ešte verejne, tak, že to mohli počuť aj iní ľudia. Pokladám to za záležitosť jeho a Boha. Čiže je to medzi ním a Bohom. Nemrzelo by ma to keby tento môj priateľ nebol mnohými zneužívaný, využívaný a neváham povedať aj slovo vykorisťovaný. Je kurič na hoteloch a internátoch. často ho volajú opravovať výťahy. Nemá na to žiaden doklad ani prax a ide opraví to. Keby ten výťah spaldol a niekomu sa niečo stalo, tak je to na jeho hlavu. Zavreli by ho.Lebo to opraví neodborne v rámci svojich možností. Čo by sa stalo keby to neopravil? Nuž asi by to musel opraviť ten, ktorý to má opravovať. Lenže môj priateľ má "samaritánsky komplex". Katolíci zrejme nenávidia toto slovné spojenie. Ak však pokazený výťah opraví výťahár, potom je všetko vporiadku a dokonca aj vtedy, keby sa nebodaj niečo stalo ľuďom vo výťahu. To čo tu nie je vporiadku je pocit hriechu kuriča, ktorý sa má starať o kúrenie a nie o opravu výťahov. " Mohol som pomôcť a nepomohol som." To je ten pocit, ktorý ho ničí.

Môjho priateľa takto využívajú aj iní ľudia. Raz som ho využil aj ja. Aby som nemusel platiť odborníka. V Bratislave sú odborníci drahí.

Vráťme sa však k hriechu: V tej chvíli sa mi javil ako svätec a tak som mu dal najavo, že neverím, že má nejaký hriech. Odpovedal mi, že nech si prečítam prvú kapitolu prvého Jánovho listu. Mal na mysli túto vetu: "Ak hovoríme, že nemáme hriechu, sami seba klameme, a nieto v nás pravdy. (1.Ján 1-8) Prosím. V tomto prípade vytrhnuté z kontextu. Nemožno si hriechy vymýšľať. také, ktoré môžeme verejne proklamovať pred ľuďmi. Funguje to potom takto: necítim že mám hreich, nuž si nejaké opíšem z modlitebnej knižky. Potom sa vyspovedám aj z tých čo nemám. Medzitým ma môžu napadnúť moje skutočné hriehy. Aj takto možno chápať onen ôsmi verš. Lenže list Jánov začína svedectvom o Ježišovi, ktorého sa Ján osobne dotýkal. A Ježiš im, svojim učenníkom ,zjavil večný život, ktorý dosahujeme v spoločenstve s Otcom, Synom a Duchom Sbvätým. A Boh je svetlo. A hriech je práve chodenie v tme. V tme človek nevidí svoje skutočné hriechy a vymýšľa si aby dostál slovám Jánovho listu. Hriechy preto nevykrikujeme na námestiach. Ani svoje ani iných ľudí. Spovedné tajomstvo nám zabezpečí duchovnú intimitu medzi človekom a Bohom. Hriechy nemožno kupovať a predávať. Najlepšie je počúvať hlas Ducha Svätého, nech ma on obviní z hriechu. A potom je to Boh, ktorý odpúšťa hriechy a očisťuje človeka od každej neprávosti. A práve od tej skutočnej neprávosti, ktorú sa človek hambí aj vysloviť. Hanba je dobrý pocit. Lebo, človek, ktorý sa hanbí za svoje hriechy, chce sa obrátiť k Bohu a chodiť v jeho svetle. Nechce chodiť v diabolskej tme. Keď vyznávaš svoje hriechy človeku, ktorý ťa môže zneužiť a ktorý žije v tme, dávaš mu vlastne príležitosť aby ti ubližoval. Jeho hriešnosť sa zväčšuje a ty máš podiel na jeho hriechu. Preto, keď máš hriech, choď sa vyspovedať a neotravuj s ním hriešnikov. Prehlbuješ hriešnu tmu. Choď na svetlo Kristovo a s ním zatiahni na hlbinu. Amen.