Laické kňazstvo je podľa mňa nepodarok. Najmä staršie ženy vnášajú do náboženstva prvky, ktoré nemožno nazvať večným životom, skôr sa jedná ovečnú smrť.Čo povedal Ježiš koho bude žena po smrti, keď za svojho života bola viackrát vdovou a viackrát sa znovu vydala. V nebi sa ľudia nevydávajú ani neženia ale žijú ako anjeli v nebi. Boh je Bohom živých ľudí a nie mŕtvych. Čiže Boh je zastáncom života. A ako to robí ten, čo je zastáncom smrti? Bol jeden taký v Nemecku. Ako skončil vieme. Ale to bol človek vo vysokej štátnej funkcii kancelára. Zaujímavé je to, že väčšina Nemcov s ním bola šťastná. Zrejme smrť je jednoduchšia, primitívnejšia. Samozrejme že musia existovať aj drobní ľudia, vyznávajúci kult smrti. Tak napríklad vezmime si skutok duchovného milosrdenstva : "hriešnokov napomínať". Stačí si z toho urobiť podmienku vstupu do nebeskej slávy a všetko ostatné zanedbať. Najmä lásku k blížnym a odpúšťanie. No na druhej strane vynikať v napomínaní hriešnikov, najmä tých slabších ako som ja. Najlepšie detí. A ešte bez ohľadu na to či hrešia alebo nie. Sú slabšie, tak ich napomínam. U mnohých je to jediná príčina. A preto, že väčšina ľudí je zameraná na kultúru smrti je laické kňazstvo nepodarok. Kňaza má vykonávať ten, kto je na to školený. Nečudujem sa niektorým kňazom, že nechcú spolupracovať s niektorými laickými dielami. Je v nich veľa toho, čo nemožno nazvať Božie.

Kananejská žena

Žena, veľká je tvoja viera, nech sa ti stane ako chceš. Kananejská žena mala veľkú vieru. Neprestala veriť ani vtedy, keď to vyzeralo, že Boh je proti nej. Zdravie jej bolo viac než jej dôstojnosť. Boh po nás nechce cirkusové čísla, saltá a premety. To ľudia si vymýšľajú pre druhých úlohy, ktoré sami nie sú schopní zvládnuť. Keď chce niekto po tebe vec, ktorú sám nezvláda, tak je to určite požiadavka ľudská a nie Božia. Trochu okresa ten hrebienok, čo nosím na hlave, tú našu ničím nepodloženú pýchu. A tak si otvorím dvere pre vieru. Vieru, ktorá prenáša hory. Keby ste mali vieru ako horčičné semeno, dokázali by ste veľa. To je také strašné v tom náboženstve? Tá viera? A či je ľahšie hádzať kamene na protestantov v Belfaste? A predsa: človek sa chytá toho ťažšieho. Modliť sa ma vedie do Božieho kráľovstva. Hádzať kamene do ohnivého pekla. Pane, pomôž mojej nevere, prispor mi viery a buď so mnou. Amen.

Starý Jeruzalem bol plný hriechu, tak ako je hriešny aj tento svet. Bude Nový Jeruzalem, jeho občania budú slobodní. Nemyslite si, že to budú pokryteckí úradníci, ktorých si tak vážite. Budete veľmi prekvapení z ľudí, ktorí urobili pokánie a kajali sa za svoje krádeže a vraždy a podrazy. Ublížili vám a teraz sú tu. Máte ich prijať ako dar. Dar Boží! Ale prečo tu nie sú čistunkí uradníci a najmä úradníčky, ktoré pôsobili dojmom svätíc? Málo milovali!!! Milovali len svoje srdce z kameňa, ktoré im dovoľovalo dobre a bezpečne spávať pri dodržovaní všetkých pravidiel a nariadení daných zákonmi a všeobecneplatnými nariadeniami. A čo láska a pohladenie, a čo súcit, proklamované občianske súžitie dané preambulami občianskych zákonníkov a dobrých úmyslov volených orgánov? Všetko sa stratilo v lajstrách a dokumentoch písaných s dobrým úmyslom. A tie dobré úmysly vydláždili byrokratom cestu do pekla. Darmo ich Svätá Cirkev vyhlasovala za blahoslavených. Evangelium hovorí jasne: beda vám. Lebo sa podobáte vybieleným hrobom, ale z vnútra ste plní hniloby. Vašimi bohmi sú peniaze a úspech. nespoliehate sa na Boha ale na známosti a kámošov. Kto verí kámošovi vezme odplatu kámoša.
Hriešnici a prostitútky vás predídu do živote večného. Beda vám.

Ker, ktorý horí ohňom.

Hľa, ker horí ohňom ale oheň ho nestravuje. Nie je strávený od ohňa. Náboženstvo je ópium ľudtsva. Ale neškodí. Tak ako ten ker okolo ktorého horí kyslík ale ten oheň ho nestrávi. Alkohol škodí. Každé požitie alkoholu vás stojí stovky tisíc nervových buniek, ktoré sú nevyhnutné pri prebiehaní rôznych myšlienkových pochodov v mozgu. Tie bunky raz navždy stratíte. Nervové bunky sa neobnovujú. A potom idete do kostola na svätú omšu a hľa je tam nešikovný farár a káže nezmysly. Svätú Janu vraj vyhlásili za svätú v roku 1932. Pomýlil sa o 400 až 500 rokov. A predsa: zastupuje Ježiša Krista. Ten kňaz, ktorý sa nepripravil na homíliu a pomýlil si svätorečenie Jany z Arcu. Je tam. V kostole najsvätejšej Trojice. Funkcia farára je obsadená. Číta evangelium a epištolu a robí výklad svätého Písma v homílii. A je jedno, či sa homília páči alebo nie. Ano. Môžeme mať výhrady a kritického ducha. To ale nič nemení na fakte, že kňaz zastupuje Ježiša Krista vo svojej farnosti a vedie svoje stádočko do Božieho košiara. Človek, ktorý verí, verí v Boha a nie v pomýleného pastiera. Neboj sa malé stádočko. Neboj sa , že ti nadávajú do toho, že si členom tohoto stádočka a že potrebuješ pastiera. Tvoj vzťah k Bohu nie je v istote pojmov a faktov o Panne Orleánskej a o iných avätých. Tvoj vzťah k Bohu je založený na viere. Vyzúvaš si obuv lebo zem na ktorej stojíš je sväté miesto. A spolu s obuvou odkladáš svoju istotu intelektuála. Vznášaš sa medzi pojmami a uvedomuješ si , že si zahodil svoju istotu frajera. A pomocou viery toto miesto v duši zaplňuje Boh.

Vianoce sú vážna vec. Narodil sa nám Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. To je hlavné posolstvo vianoc, ktoré má každý kresťan zapísané v srdci, takže túto myšlienku nie je treba rozvíjať.Vianoce veľmi rýchlo pominú. Hlavne tým, ktorí vedia zatiahnuť na hlbinu a rozmýšľať aj nad druhou stranou Kristovej misie, ktorá sa odohráva na veľkú noc. Bohatí tvoria zákony tak, aby upevňovali ich bohatstvo. Zároveň však vytvárajú chudobu, ktorá rozožiera status quo bohatými vytvorený. V krízach sú ohrozené obe skupiny. Bohatí eróziou šíriacou sa z chudoby a chudobní rozrastajúcou sa masou chudoby. Spoločnosť vytvára skupinu zločincov ktorá žije z opaku prikázaní a teda :zabiješ, pokradneš, zosmilníš, budeš krivo svedčiť. Kedysi tak vzniklo desatoro ako odpoveď na tento stav, ktorý je daňou za slobodnú spoločnosť. Ježiš kritizoval bohatých. Beda vám bohatí, lebo už máte svoje potešenie. Ale vám, ktorí ma počúvate hovorím: milujte svojich nepriateľov, modlite sa za tých ,ktorí vás preklínajú. Pán Boh dáva svietiť svojmu slnku aj na vašich nepriateľov. Aj na nich zosiel svoj životodarý dážď.

Povedal mi jeden priateľ: "Cítim, že som hriešny a musím s tým niečo urobiť." Asi myslel vyspovedať sa. Nepáčilo sa mi to. Hovoril to mne hriešnikovi a ešte verejne, tak, že to mohli počuť aj iní ľudia. Pokladám to za záležitosť jeho a Boha. Čiže je to medzi ním a Bohom. Nemrzelo by ma to keby tento môj priateľ nebol mnohými zneužívaný, využívaný a neváham povedať aj slovo vykorisťovaný. Je kurič na hoteloch a internátoch. často ho volajú opravovať výťahy. Nemá na to žiaden doklad ani prax a ide opraví to. Keby ten výťah spaldol a niekomu sa niečo stalo, tak je to na jeho hlavu. Zavreli by ho.Lebo to opraví neodborne v rámci svojich možností. Čo by sa stalo keby to neopravil? Nuž asi by to musel opraviť ten, ktorý to má opravovať. Lenže môj priateľ má "samaritánsky komplex". Katolíci zrejme nenávidia toto slovné spojenie. Ak však pokazený výťah opraví výťahár, potom je všetko vporiadku a dokonca aj vtedy, keby sa nebodaj niečo stalo ľuďom vo výťahu. To čo tu nie je vporiadku je pocit hriechu kuriča, ktorý sa má starať o kúrenie a nie o opravu výťahov. " Mohol som pomôcť a nepomohol som." To je ten pocit, ktorý ho ničí.

Môjho priateľa takto využívajú aj iní ľudia. Raz som ho využil aj ja. Aby som nemusel platiť odborníka. V Bratislave sú odborníci drahí.

Vráťme sa však k hriechu: V tej chvíli sa mi javil ako svätec a tak som mu dal najavo, že neverím, že má nejaký hriech. Odpovedal mi, že nech si prečítam prvú kapitolu prvého Jánovho listu. Mal na mysli túto vetu: "Ak hovoríme, že nemáme hriechu, sami seba klameme, a nieto v nás pravdy. (1.Ján 1-8) Prosím. V tomto prípade vytrhnuté z kontextu. Nemožno si hriechy vymýšľať. také, ktoré môžeme verejne proklamovať pred ľuďmi. Funguje to potom takto: necítim že mám hreich, nuž si nejaké opíšem z modlitebnej knižky. Potom sa vyspovedám aj z tých čo nemám. Medzitým ma môžu napadnúť moje skutočné hriehy. Aj takto možno chápať onen ôsmi verš. Lenže list Jánov začína svedectvom o Ježišovi, ktorého sa Ján osobne dotýkal. A Ježiš im, svojim učenníkom ,zjavil večný život, ktorý dosahujeme v spoločenstve s Otcom, Synom a Duchom Sbvätým. A Boh je svetlo. A hriech je práve chodenie v tme. V tme človek nevidí svoje skutočné hriechy a vymýšľa si aby dostál slovám Jánovho listu. Hriechy preto nevykrikujeme na námestiach. Ani svoje ani iných ľudí. Spovedné tajomstvo nám zabezpečí duchovnú intimitu medzi človekom a Bohom. Hriechy nemožno kupovať a predávať. Najlepšie je počúvať hlas Ducha Svätého, nech ma on obviní z hriechu. A potom je to Boh, ktorý odpúšťa hriechy a očisťuje človeka od každej neprávosti. A práve od tej skutočnej neprávosti, ktorú sa človek hambí aj vysloviť. Hanba je dobrý pocit. Lebo, človek, ktorý sa hanbí za svoje hriechy, chce sa obrátiť k Bohu a chodiť v jeho svetle. Nechce chodiť v diabolskej tme. Keď vyznávaš svoje hriechy človeku, ktorý ťa môže zneužiť a ktorý žije v tme, dávaš mu vlastne príležitosť aby ti ubližoval. Jeho hriešnosť sa zväčšuje a ty máš podiel na jeho hriechu. Preto, keď máš hriech, choď sa vyspovedať a neotravuj s ním hriešnikov. Prehlbuješ hriešnu tmu. Choď na svetlo Kristovo a s ním zatiahni na hlbinu. Amen.

Ste vy šťastní?Pýtajú sa polopresvedčení náboženskí mazáci ateistov. Žil som dvadsať rokov medzi ateistami a môžem povedať že medzi nimi boli ľudia šťastní aj nešťastní.Boli slušní aj neslušní. Boli takí,čo dodržovali zájony a morálku a boli aj takí, čo nedoržovali. Tí ľudia boli presne takí akí sú aj ľudia v prevažne katolíckom prostredí. Šťastie nezávisí od spôsobu uctievania Boha ale od plnení jeho príkazov . V medziľudských vzťahoch je to odpustenie. Dokážeš odpustiť? Máš veľkú príležitosť byť šťastný. Dokázal by si odpustiť vrahovi Daniela Tupého? Tomu čo nám ukazuje súkromná televízia, muža plnej sily a arogancie? Trúfam si tvrdiť, že veľká väčšina tomuto človeku odpustiť nedokáže. A preto je táto veľká väčšina nešťastná, aj keď je v nej veľa katolíkov. Žijeme v dobách keď odpustiť bolo "zakázané" vždy nejakej skupine ľudí. Za vojny to boli Židia, po vojne Nemci, za komunistov to boli podnikatelia a teraz sú to bývalí komunisti a ich prívrženci, dosť veľká skupina ľudí. To všetko nás olupuje o trvalejší pocit šťastia. A tak šťastné sú len chvíľky.