Laické kňazstvo je podľa mňa nepodarok. Najmä staršie ženy vnášajú do náboženstva prvky, ktoré nemožno nazvať večným životom, skôr sa jedná ovečnú smrť.Čo povedal Ježiš koho bude žena po smrti, keď za svojho života bola viackrát vdovou a viackrát sa znovu vydala. V nebi sa ľudia nevydávajú ani neženia ale žijú ako anjeli v nebi. Boh je Bohom živých ľudí a nie mŕtvych. Čiže Boh je zastáncom života. A ako to robí ten, čo je zastáncom smrti? Bol jeden taký v Nemecku. Ako skončil vieme. Ale to bol človek vo vysokej štátnej funkcii kancelára. Zaujímavé je to, že väčšina Nemcov s ním bola šťastná. Zrejme smrť je jednoduchšia, primitívnejšia. Samozrejme že musia existovať aj drobní ľudia, vyznávajúci kult smrti. Tak napríklad vezmime si skutok duchovného milosrdenstva : "hriešnokov napomínať". Stačí si z toho urobiť podmienku vstupu do nebeskej slávy a všetko ostatné zanedbať. Najmä lásku k blížnym a odpúšťanie. No na druhej strane vynikať v napomínaní hriešnikov, najmä tých slabších ako som ja. Najlepšie detí. A ešte bez ohľadu na to či hrešia alebo nie. Sú slabšie, tak ich napomínam. U mnohých je to jediná príčina. A preto, že väčšina ľudí je zameraná na kultúru smrti je laické kňazstvo nepodarok. Kňaza má vykonávať ten, kto je na to školený. Nečudujem sa niektorým kňazom, že nechcú spolupracovať s niektorými laickými dielami. Je v nich veľa toho, čo nemožno nazvať Božie.